Peru je štát na západnom pobreží Južnej Ameriky. Ide o tretiu najväčšiu krajinu v Južnej Amerike. (3x väčšia ako Kalifornia)
Hraničí s Ekvádorom a Kolumbiou na severe, Brazíliou na východe, Bolíviou na juhovýchode a Čile na juhu. Západné brehy Peru obmýva Tichý oceán v dĺžke 2400 kilometrov.
Rozloha krajiny je 1.285.215 km2 (0,87% územia planéty), vďaka čomu jej patrí 20. miesto v rebríčku najväčších krajín (po Mongolsku).
Pre zaujímavosť voda tvorí 5.220 km2 (0,4% z rozlohy krajiny).
Počet obyvateľov: 29.248.943
Hlavné mesto: Lima – takmer 8 miliónov obyvateľov
Hranice:
Bolívia – 900 km
Brazília – 1.560 km
Chile – 160 km
Kolumbia – 1.496 km
Ecuador – 1.420 km
Fakty o Peru
Peru je krajinou plnou kultúrnych atrakcií a strediskom významnej kultúry tejto planéty. Táto kultúra zanechala bohaté dedičstvo a vyvrcholila civilizáciou Inkov. Je to krajina rôznorodá a diverzifikovaná do mnohých regiónov, dokonca diverzifikovaná klimatickými podmienkami, flórou a faunou, podmienkami pre život. Krajinu pretína impozantné pohorie Ánd, tiahnuce sa od Bolívie skrz celou krajinou a pokračujúce do Ekvádoru a ďalej do Venezuely. Andy vypĺňajú celú západnú časť Južnej Ameriky. Je to pokračovanie pohoria Kordillera zo Severnej a strednej Ameriky. Dĺžka Ánd je majestátna, až 7000 km a šírka je takisto obdivuhodná, až 500 km. Priemerná výška dosahuje 4000 metrov nad morom a najvyšším bodom je pohorie Aconcagua v Argentíne, ktorá má uctihodných 6959 metrov nad morom.
Peru je rozdelené do 3 geografických oblastí:
- Costa – pobrežná oblasť (136.232 km2 – 12% územia),
- Sierra – Andská oblasť (404.843 km2 – 28% územia) a
- Selva – Amazonská oblasť (754.140 km2 – 60% územia).
Najsevernejšou časťou Peru je rieka Putumayo, ktorá tvorí dlhý úsek hranice medzi Peru a Kolumbiou.
Najjužnejšou časťou je mesto Tacna, pri hraniciach s Chile.
Východný koniec krajiny tvorí rieka Heath v oblasti Madre de Dios.
Najzápadnejšia časť sa nachádza v Punta Balcones v regióne Piura.
Najvyšším vrcholom Peru je Huascarán v pohorí Cordillera Blanca, s výškou 6.768 metrov nad morom.
Najhlbším miestom je kaňon Cotahuasi, ktorý prekonal svojou hĺbkou aj Grand Canyon.
Najnižší bod je kotlina Sechura (-34 metrov pod hladinou mora).
Najdlhšou riekou v Peru je rieka Ucayali. Je to prítok Amazonky s dĺžkou 1771 km.
Najvyššie položeným splavným jazerom je Titicaca pri meste Puno. Toto jazero sa zasahuje aj na územie Bolívie a má celkovú rozlohu 8.380 km2 (4.966 na území Peru).
Najväčší ostrov z peruánskeho pobrežia je ostrov San Lorenzo s rozlohou 16,48 km2.
Geografia
Peru je štvrtá najľudnatejšia krajina Južnej Ameriky s približne 29,5 milióna obyvateľmi. Demografický rast klesol z 2,6 % na 1,6 % v rokoch 1950 – 2000. Počet obyvateľov v roku 2050 dosiahne 42 miliónov.
77 % populácie žije v mestských oblastiach, 23 % na vidieku. V hlavnom meste Lima žije okolo 8 miliónov obyvateľov. Medzi ďalšie dôležité mestá patria Arequipa, Trujillo, Chiclayo, Piura, Iquitos, Cusco, Chimbote, Huancayo. V každom z nich žije viac ako 250.000 obyvateľov.
Hoci má Peru bohaté prírodné zdroje a veľa výnimočných miest, ktoré sa oplatí navštíviť, veľký počet obyvateľov žije v chudobných pomeroch. 36 % populácie žije pod hranicou chudoby. Bohatí, pozostávajúci prevažne z Hispáncov alebo “Criollo”, žijúcich v mestách.
Väčšina Peruáncov sú veľký nacionalisti a milujú svoju krajinu s pýchou, ktorá pramení z histórie Peru ako z centra inkskej ríše a neskôr španielskej koloniálnej juhoamerickej ríše. Mnohí takisto oddeľujú štát a jeho vládu. Neveria vláde ani polícii a bojujú proti korupcii a škandálom sprenevery tak, ako v mnohých iných krajinách.
Ekonomika Peru je zdravá a dosť silná, ale niektorí Peruánci ju stále vidia uviaznutú na slepej koľaji. Ekonomika je závislá na priemyselných vyspelých krajinách, hlavne na Spojených štátoch amerických.
Obyvatelia Peru označovali v minulosti bielych cudzincov slovom „gringo". Neznamená to však žiadnu urážku. Slovo „gringo“ v súčasnosti používajú výhradne pre Američanov alebo pre americky vyzerajúcich ľudí. Takisto pre blond ľudí nie je nič nezvyčajné oslovenie gringo. Peruánci vás nebudú váhať pozdraviť „Hola gringo!" Vo všeobecnosti platí, že Peruánci sú veľmi priateľskí, mierumilovní ľudia, ktorí vám radi pomôžu.
Peru je multietnická krajina, ktorá sa formovala kombináciou rôznych etnických skupín viac ako 5 storočí. Pôvodní obyvatelia obývali peruánske územie po niekoľko tisícročí pred španielskym dobitím. Historici odhadujú, že ich populácia klesla z odhadovaných 9 miliónov v roku 1520 na 600.000 v roku 1620 a to hlavne kvôli infekčným chorobám. Španieli a Afričania húfne prichádzali počas koloniálnej nadvlády a miešali sa medzi sebou i medzi domorodými obyvateľmi. Po získaní nezávislosti postupne dochádzalo k migrácii Európanov z Anglicka, Francúzska, Nemecka, Talianska a Španielska. Číňania prišli okolo roku 1850 ako náhrada za otrokov a stali sa súčasťou peruánskej spoločnosti. Medzi ďalšie imigrantské skupiny patrili Arabi a Japonci.
Počet obyvateľov Peru je 29.248.943 (údaj z roku 2011).
Z tohto počtu je 14.446.854 mužov a 14.802.089 žien.
Hustota obyvateľov na kilometer štvorcový je 22,8.
Priemerný vek obyvateľstva je 26,2 rokov.
Muži sa dožívajú v priemere 70 rokov, ženy 74,5 rokov.
Veková štruktúra obyvateľstva:
0 – 14 rokov: 28,5 %
15-64 rokov: 65,1 %
65 a viac rokov: 6,4 %
Peruánska rasová štruktúra sa môže rozdeliť na tieto etnické skupiny:
- Indiáni - 45 %
- Miešanci - 37 %
- Belosi - 15 %
- Ázijci a ostatné národnosti - 3 %
Náboženstvo:
- Katolíci - 93 %
- Protestanti spolu s mormónmi - 6 %
- ostatné náboženstvá - 1 %
Obyvateľstvo
Úradným a prvým jazykom krajiny je španielčina. Týmto jazykom hovorí 84 % obyvateľstva.
Druhým jazykom Peru je jazyk Quechua, ktorým hovorí 13 % obyvateľstva, väčšinou domorodcov, žijúcich na vidieku.
Ostatné 3 % obyvateľstva hovoria inými jazykmi.
Jazyk
Podnebie
Klíma Peru je veľmi rôznorodá a teploty v jednotlivých regiónoch sa líšia. Táto rôznorodosť je podmienená hlavne prítomnosťou Ánd a teplého Humboldtovho prúdu. Všeobecne platí, že klíma na pobreží je subtropické s malým množstvom zrážok. Andská oblasť prechádza od teplej k studenej klíme, s daždivým letov a veľmi suchou zimou. Džungľa sa vyznačuje rovníkovou klímou s veľkým množstvom zrážok. (klasifikácia klimatických podnebí podľa Köppena).
V pobrežnej oblasti - Costa prevláda teplé podnebie. Nachádzajú sa tu prírodné pláže, úrodné údolia, ale aj suchá púsť. Na pobreží sa striedajú dve ročné obdobia - leto (december-marec), kedy teplota dosahuje 27 ° C (80 ° F) a zima (máj-október), ktorý je vlhký a chladný, s teplotou, ktorá môže klesnúť až na 12 ° C (53 ° F). Na pobreží prší veľmi zriedka, avšak vyskytuje sa tu hmla a mrholenie. Severné pobrežie má slnko po celý rok, s teplotami dosahuje 35 ° C (95 ° F) v lete.
Andská oblasť - sierra - vysočina, je oblasť s rozmanitým terénom a miernou klímou, s obdobiami sucha (máj - októbeer), kedy prevládajú slnečné dni a chladné noci, to je najvhodnejší čas na návštevu týchto oblastí, keďže nie je tak veľa zrážok. Toto obdobie vystrieda obdobie dažďov (december - marec). V tomto období je veľký kontrast v teplote na slnku a v tieni, teploty sa môžu v priebehu dňa veľmi líšiť. Oblasti dominujú jej zasnežené vrcholky Ánd, týčiace sa nad hranicou 6000 metrov nad morom. Najvyšší z nich je Huascarán - 6,768 metrov. V sierre sa nachádzajú aj hlboké kaňony ako je Colca a Cotahuasi - dva najhlbšie na svete, ale aj vysoké náhorné plošiny a najvyššie splavné jazero Titicaca vo výške 3.810 m. n. m.
Amazonská džungľa - selva - je oblasť s tropickou a vlhkou klímou, bujnou vegetáciou a rozmanitou faunou. Prevládajú dve ročné obdobia a to obdobie letné, suché (apríl - október), so slnečnými dňami a teplotami nad 30 °C (86 ° F) a obdobie dažďov (november - marec), s častými prehánkami a vysokou hladinou riek.
Informácie o počasí v Peru je k dispozícii na internetovej stránke http://www.senamhi.gob.pe
Peru je demokratická republika so zastupiteľským princípom vlády. Od obdobia získania nezávislosti v roku 1821 prešlo obdobiami politických nepokojov, finančných kríz, teroristických aktivít a v posledných desaťročiach aj obdobím stability a hospodárskeho rozvoja.
Ústava bola prijatá 31. Decembra 1993. Exekutívu tvorí prezident republiky, dvaja viceprezidenti a rada ministrov.
Prezident je volený na 5-ročné obdobie. Výkonným orgánom je Rada ministrov na čele s premiérom a pozostáva z 18 členov. Legislatívu prijíma jednokomorový kongres, ktorý sa skladá zo 130 členov. Okrem prijímania zákonov kongres ratifikuje zmluvy, povoľuje štátne pôžičky a schvaľuje štátny rozpočet.
Súdnictvo je štvorstupňové, skladá sa z najvyššieho súdu, ústavného súdu, vrchných súdov a súdov prvej inštancie. Najvyšší súd má 16 členov. Úlohou Ústavného súdu je výklad ústavy vo veciach individuálnych práv. Ďalšou zložkou sú vrchné súdy, sídliace v krajských mestách a skúmajú odvolania proti rozhodnutiam nižších súdov. Súdy prvej inštancie sa nachádzajú v priv nčných mestách a sú rozdelené na občianske, trestné a špeciálne komory. V roku 1996 bol vytovrený úrad ombudsmana pre ľudské práva.
Medzi hlavné politické strany patrí APRA (Alianza Ton Revolucionaria Americana), PP (Perú Posible), PNP (Peruánska národná strana), SP (Somos Perú), Fuerza 2011 (Sila), Gana Perú, PPC (Partido Popular Cristiano).
V roku 2011 Ollanta Humala vystriedal vo funkcii prezidenta Alana Garciu. V týchto prezidentských voľbách kandidovala aj dcéra Alberta Fujimoriho, uväzneného bývalého prezidenta, obvineného zo sprenevery, Keiko Fujimori.
Politická situácia
